Konope skúmal ako vedec
v socializme, keď si marihuanu bežne ľudia mýlili so žihľavou. Čecha
preslávil objav, ktorým sa začína globálny záujem o liečivé účinky
obávanej rastliny. „Politici by nemali odopierať pacientom úžasný liek,
ako je konope,“ hovorí docent LUMÍR ONDŘEJ HANUŠ z Hebrejskej univerzity
v Jeruzaleme.
Fajčili ste trávu?
Nie. Za celých štyridsaťtri rokov, čo ju skúmam, som nikdy nemal
potrebu.
Ani z vedeckých dôvodov?
Nemusím to skúšať, verím štúdiám iných vedcov a opisom konzumentov.
Keby som tú potrebu aj mal, neriskoval by som kariéru. V tele sa látky dajú
zistiť ešte mesiac po požití. Špičkovým odborníkom na konope v USA sa
občas stane, že ich nečakane navštívi polícia, aby im odobrala vzorky
moču. Sú pod ešte prísnejším drobnohľadom ako bežní konzumenti.
Líši sa nejako marihuana a liečebné konope, alebo sú to len
rôzne slová pre to isté?
Nie je rozdiel v látke, ale v požití. Marihuana je užší výraz pre
sušené vrcholky samičích rastlín konope, užívané ako známa rekreačná
droga. Ja však výraz marihuana nemám rád.
Prečo?
Pretože má pejoratívny nádych a odvádza pozornosť od liečivých
účinkov. Konope je neprávom zatracovaná rastlina. Pestuje sa odnepamäti,
liečivé účinky poznali už starí Číňania, Gréci, Rimania. Aj na našom
území predkovia všestranne využívali takzvané rastislavské konope. Tkali
z neho látky, pripravovali semencovú kašu, tradičný, veľmi výživný
pokrm. Nie náhodou konope vystupuje v ľudových pesničkách. A hoci
predkovia poznali i jeho účinky na psychiku, ako drogu ho bežne
nezneužívali. Mimochodom, dnes namiesto konope pestujeme vo veľkom mak a
tiež som ešte nepočul, že by mládež chodila na polia narezávať makovice
na ópium. Konope však na našu škodu upadlo do nemilosti.
Môžeme to datovať?
V zásade nezmyselný boj proti konope sa začal v Spojených štátoch
v tridsiatych rokoch minulého storočia. Rastlinu, o ktorej vieme, že ju
pestoval aj George Washington, odrazu postavili mimo zákona. O tom, že tá
kampaň bola do veľkej miery umelá, svedčí fakt, že cez druhú svetovú
vojnu jej fajčenie nijako neprekážalo. Naopak, Američania boli len radi, že
tá látka slúži na uvoľnenie vojakom. Okamžite po skončení vojny ju však
zase zakázali.
Vedci konope naďalej skúmali. Prečo práve
v Československu?
V roku 1950 vedci Lekárskej fakulty v Olomouci zistili, že konope má
výborné antibakteriálne účinky. Keď hľadali príčinu, podarilo sa im
izolovať prvú kanabinoidovú kyselinu a dokázať, že je liečivá. Prvá
konferencia o liečivom konope na svete prebehla práve v Československu
v roku 1954. Olomoucké pracovisko bolo vo výskume špičkou, porovnateľnou
s Mississippskou univerzitou v USA, kde som mal tú česť tiež
pôsobiť.
Kde ste brali materiál?
Sám som si pestoval na pozemkoch konope na výskumné účely.
Budilo to pozornosť?
Práveže nie, ešte to nikto nepoznal. Kto išiel okolo, tak sa iba
čudoval, čo to rastú za štvormetrové žihľavy. Až v roku 1989 sa mi
prvýkrát stalo, že som prišiel zožať úrodu a časť už bola zožatá.
Neklamný znak toho, že marihuana začína byť populárna droga.
Pamätníci spomínajú, že hašiš bol v Prahe rozšírený medzi
hudobníkmi už v sedemdesiatych rokoch.
Aj nám chodili na analýzu vzorky zadržané na hraniciach. Ale iba
výnimočne, nebolo to masové. V socializme sa konope nezneužívalo a
liečili sa ním len jednotlivci v súkromí. Napokon, ani svet toho o liečbe
nevedel veľa, výskum pre zákonné obmedzenia postupoval pomaly. Explózia
záujmu prišla až s objavom ánandamidu a ďalších endokanabinoidov.
To sme v roku 1992, pri objave, ktorý vás preslávil, vyšiel
v časopise Science a vo vedeckom svete sa jeho citácie počítajú na
tisícky. Čo presne sú endokanabinoidy?
Začalo sa to otázkou, ktorú si kládli vedci – ako presne konope
pôsobí na človeka? Snažili sa izolovať kanabinoidy, látky, ktoré
obsahuje. V šesťdesiatych rokoch konečne identifikovali psychoaktívnu
látku menom THC. Vzápätí sa začali pýtať, ako pôsobí na človeka a
v roku 1988 v ľudskom tele objavili špeciálne receptory, na ktoré sa
látka viaže.
Načo tam sú?
Určite nie na to, aby čakali, kým si zapálime marihuanu. Hypotéza bola,
že okrem kanabinoidov v konope existujú aj kanabinoidy vyrábané telom
človeka – takzvané endokanabinoidy viažuce na rovnaký receptor ako THC.
No potvrdiť to bolo ťažké.
Prečo?
Koncentrácie, v ktorých sa vyskytujú, sú pikomolové.
Teda malé?
Veľmi malé. Predstavte si nulu a za desatinnou čiarkou ďalších
dvanásť núl. Bolo to ako hľadať ihlu v kope sena. Keď som po roku
1989 prijal pozvanie na Hebrejskú univerzitu v Jeruzaleme, aby sme
s americkým kolegom Williamom Anthonym Devaneom látku objavili, po roku to
vyzeralo beznádejne. Napokon sme ju predsa našli a pomenovali ju ánandamid.
To v staroindickom jazyku sanskrit znamená stav vnútorného šťastia a
významy v tom názve boli dva – vyjadroval našu radosť z objavu a
zároveň pocit, ktorý látka vyvoláva v človeku.
Priblížite, ako to funguje?
Predstavte si kanabinoidový receptor v mozgu ako zámok. Látka, čo sa
naň naviaže, je kľúčom. Keď organizmus túto látku vylúči, alebo mu ju
dodáme umelo zvonku, tak kľúč zapadne do zámku a v tele sa naštartuje
mechanizmus účinkov.
Tie receptory sú len v mozgu?
Budete prekvapený, ale kanabinoidné receptory sú v našom tele vôbec
jedny z najrozšírenejších. Sú všade od mozgu cez pohlavné orgány,
uzliny až po kožu. Systém, ktorý tvoria, ovplyvňuje v tele takmer všetky
pochody. Práve to vysvetľuje, ako je možné, že konope zaberá na také
množstvo ochorení, čo inak medzi liekmi nie je úplne obvyklé.
Fajčenie marihuany prebieha s evidentným cieľom – dosiahnuť
opojenie. Ale čo chce vylúčením týchto látok docieliť náš
organizmus?
Udržiava rovnováhu. Poznáte ten pocit po športe či túre, keď prídete
domov, padáte od únavy, a pritom je vám nádherne. V socializme sa to
nazývalo „pocit z dobre vykonanej práce“. Organizmus týmto reaguje na
stres a na jeho odbúranie vylučuje endokanabinoidy. Pokusy ukázali, že keď
ľudia šliapali na rotopédoch, tak mali zvýšenú hladinu ánandamidu a
cítili sa fajn. Aj preto študentom hovorím, že drogy sú nezmysel. Lepšie
je si zašportovať.
Akurát že zapáliť si marihuanu dá iste menej práce ako si
ponamáhať telo. Nie je to príhodný argument pre konzumentov rekreačných
drog, ktorí teraz môžu tvrdiť, že si jointom dopĺňajú v organizme
zásobu dôležitých látok?
To nie je argument, pretože zdravému telu nič dopĺňať netreba. Náš
endokanabinoidový systém je v prirodzenej rovnováhe. Užívať marihuanu
takpovediac preventívne je podobne nezmyselné ako brať antibiotiká, ak
človek nie je chorý. Konope je liek a lieky užívame iba vtedy, ak niečo
hapruje. Ak je rovnováha narušená a tých látok v tele je príliš veľa
alebo príliš málo.
Na čo všetko konope zaberá?
Konope má množstvo účinkov na množstvo pacientov. V Izraeli ho už
ordinujú na päť chorôb. Pomáha pri HIV, pacientom s rakovinou utlmuje
príznaky chemoterapie a v konečnom štádiu pomáha pri chronickej bolesti,
potom je tu zápal zažívacieho traktu menom Crohnova choroba a roztrúsená
skleróza. Zatiaľ experimentálne sa podáva ešte pacientom
s posttraumatickou stresovou poruchou, aby im pomohlo zabudnúť traumatické
zážitky. To sa týka napríklad vojnových veteránov alebo žien s traumou
zo znásilnenia.
To je zatiaľ oficiálne povolené použitie.
Áno, ale konope pomáha na ďalšie ochorenia, kde to ešte povolené nie
je: Alzheimerova a Parkinsonova choroba, Touretov syndróm, chronický únavový
syndróm, svalové dystrofie, autoimunitné ochorenia. Pri sivom zákale
znižuje očný tlak, výborne pomáha pri cukrovke.
Inými slovami, konope potláča príznaky. Môže liečiť v pravom
zmysle?
Zatiaľ ho používame v paliatívnej liečbe, čiže potláčame príznaky
ochorenia, ktoré ďalej postupuje v tele človeka. Ale už to, že sa pacient
cíti lepšie až normálne, je úžasné pre neho samého, pre jeho rodinu a
okolie. Na druhej strane, zoberte si, že výskum konope je stále v plienkach.
Stále sa dozvedáme nové veci. Od objavu endokanabinoidov sa objavili tisícky
vedeckých prác, výhradne tomu sa venujú celé špičkové vedecké
pracoviská. Už sa objavili náznaky, že látka THC v marihuane by mohla mať
schopnosť likvidovať rakovinu.
Prosím?
V istých koncentráciách naštartuje procesy, na konci ktorých je smrť
rakovinových buniek. Tie zdravé pritom obchádza.
Už sa niekto takto z rakoviny vyliečil?
Veľmi pravdepodobne áno, ale problém je, že sa liečil ilegálne a
nemôže to know-how ostatným odovzdať. Ťažko spätne vystopovať, akú
odrodu s účinnými látkami si pestoval.
Záleží aj na odrode?
Určite. Každý pacient je jedinec s inou genetickou výbavou. To má
viacej dôsledkov, napríklad potrebuje liek na mieru. Aj preto je dôležité,
aby pacienti nepestovali konope sami, ale aby existoval centralizovaný systém
liečby, ktorý určí konkrétnemu pacientovi odrodu a dávkovanie. Druhým
dôsledkom odlišnej genetiky je, že to nebude účinkovať na každého.
Konope nie je nijaký zázračný všeliek. Nezaberá vždy na všetkých
pacientov, na všetky choroby, vo všetkých štádiách. Skúsenosti hovoria,
že pri paliatívnej liečbe je okolo desať percent pacientov, ktorým konope
nijako nepomáha. Ale tým ostatným pomáha.
Ak je konope všestranne účinné, čo mu bráni presadiť sa
v medicíne?
Hlavne predsudky ľudí, kde je stále zapísané ako droga. Pacientovi
nedokáže medicína pomôcť, ale konope, ktoré mu úžasne pomáha, mu
odopiera, pretože je nelegálne. Radšej mu predpíšu na bolesti omnoho
škodlivejšie morfium. Nie je to paradox?
Obavy sú namieste hlavne pre psychotropné účinky. Vieme ich
vôbec oddeliť od tých liečivých? Alebo je pacient permanentne
v opojení?
Nemusí byť v opojení. Poviem jeden príklad. Poznáte Bolka Polívku?
Iste.
Tak jeho synovec Philip ochorel na roztrúsenú sklerózu.
Dvadsaťsedemročný skončil na invalidnom vozíku, liečba stála ročne
18-tisíc eur. Potom mu otec navrhol, nech skúsi marihuanu a ajhľa – on
vstal z vozíka a začal chodiť. Nie je to pritom tak, že by fajčil nonstop
trávu. Používa špeciálne špičky, z ktorých si potiahne iba malé
množstvo a na jediný šluk vydrží na nohách jeden a pol kilometra.
Normálne žije ako zdravý nemocný. Navyše zistil, že rovnako mu pomáha
konope divo rastúce na južnej Morave s malým podielom psychotropných
látok. Takže pacient nemusí byť v opojení – a tých spôsobov ako
obísť účinky na psychiku je viacero. V tele totiž máme dva rôzne druhy
kanabinoidných receptorov. CB-1 je hlavne v mozgu, CB-2 zase pôsobí najmä
na imunitný systém. Cieľom výskumu sú látky odvodené od kanabinoidov
pôsobiace hlavne na receptory druhého typu.
Ľudovo povedané, pacient nebude „zhulený“?
Presne tak. Ďalšia vec je, že pacient užívajúci konope dlhodobo vo
vysokých dávkach si buduje toleranciu na účinné látky. Takže sa lieči,
ale nezažíva opojenie.
Pozrime sa na to z druhej stránky. Aké sú vedľajšie
účinky?
Úplne minimálne v porovnaní s inými a legálnymi liekmi. Rozbaľte si
ľubovoľný liek a priložený leták sa len hemží desivými vedľajšími
účinkami. Mnohé lieky dokážu zabíjať. Konope sa predávkovať nedá a
zatiaľ nikoho nezabilo – s kolegami žartujeme, že jediný známy prípad
bol robotník, čo nakladal debny s technickým konope a jedna ho rozpučila.
Pozitívne účinky konope skrátka prevažujú nad negatívnymi. Úplne
jednoznačne a drvivo.
Nejaké však budú, nie?
Zlomok percenta ľudí má sklony k duševnej poruche. Tú konope môže
spustiť. Podobné riziko sú poruchy kognitívnych funkcií mozgu, napríklad
krátkodobej pamäti. Tie sa však vyskytujú len u detí či mladistvých
s mozgom vo vývoji. U dospelých s vyvinutým mozgom neboli takéto poruchy
pozorované. Ani u pravidelných a silných konzumentov marihuany.
Keby nič iné, nie je dostatočne škodlivé samotné
fajčenie?
Je mnoho ciest, ako obísť dýchanie škodlivých splodín. Látka sa môže
odparovať vo vaporizéroch, rozpúšťať v alkohole, masle, oleji, môžete
vyrábať čapíky, krémy, variť koláčiky, konopný med, cukor. Fajčenie
však asi zostane obľúbený spôsob pre pacientov s potrebou okamžitého
účinku – napríklad pri roztrúsenej skleróze, keď sa chcú
rozhýbať.
Ste za legalizáciu marihuany?
Nie som, práve pre škodlivé účinky na mladistvých. Na druhej strane si
nemyslím, že by sme mali trestať niekoho, kto to vyskúša zo zvedavosti.
Uznať konope za liečivé je jedna vec, ale iné je vymyslieť
spoľahlivý systém, ako ho dopraviť k pacientom. Ako to v Izraeli
funguje?
V Izraeli na liečbu konope pacienta odporúča lekár špecialista.
Pacienta s rakovinou onkológ, so sklerózou neurológ – obvodný lekár
nestačí. Žiadosť putuje na ministerstvo zdravotníctva a odtiaľ
k hlavnému lekárovi, ktorý to má na starosti. Po jeho odporučení sa
môže pacient podľa adresy bydliska nakontaktovať na najbližšieho
farmára.
Kto konope pestuje?
V Izraeli osem fariem. Tie zároveň zaškolia pacientov v dávkovaní.
Nemôže to fungovať bez prostredníka?
Už sme vraveli, že liečebné konope treba šiť pacientovi na telo. Aj to
je úloha farmárov, preto sú dôležití. Kupovať konope na ulici alebo
vypestovať si ho na vlastnú päsť je navyše rizikové v tom, že pacient
nemá istotu, že vyrástlo na bezchybnej pôde. To je veľmi dôležité pri
rastline so schopnosťou vyťahovať z pôdy ťažké kovy a iné
škodliviny.
Musíme konope pestovať? Nestačí objaviť účinnú látku a
vyrábať tabletky?
Je tu jeden problém. Čistá látka nie je komplex látok v rastline.
Látok sú tam stovky a v ľudskom tele účinkujú spolu. Toto ťažko
napodobniť v tabletke – aj preto dnes medicína zažíva návrat
k prírodným látkam. Príkladom je kokaín. V Peru v každej
reštaurácii majú listy koky, tamojšiemu obyvateľstvu slúžia na
zaháňanie hladu, chladu, únavy. Jeden môj známy, riaditeľ Botanického
múzea Harvardovej univerzity, žil v Peru sedem rokov medzi Indiánmi. Každý
deň žul koku a keď sa vrátil späť na univerzitu, nemal známky
závislosti. Keby šnupal čistý kokaín, ktovie. Práve v tom je rozdiel
medzi prírodnou a čistou látkou.
Naspäť k Izraelu. Zneužívajú systém pacienti?
Stalo sa. Pacient predával časť prídelu, aby si prilepšil k dôchodku,
alebo zomrel a príbuzní si ďalej chodili po konope. Ale operovať s týmto
ako argumentom mi pripadá až nemorálne.
V čom?
V porovnaní s tým, ako masovo sa zneužívajú iné lieky. Výnimočné
prípady zneužitia nemôžu byť argumentom proti liečebnému využitiu konope
a zmierňovaniu utrpenia ľudí.
Česko už konope v zdravotníctve – aj vaším pričinením –
povolilo. Problémom sú náklady 25-tisíc českých korún, ktoré znáša
každý mesiac pacient. Čo si o tom myslíte?
To je úplne absurdné. Problém Česka je, že parlament síce konope
povolil, ale nevedia, odkiaľ ho brať. Pestovať sami sa ho boja, plány na
dovoz z Izraela padli. Po novom chcú dovážať predražené konope
z Holandska. Firma Bedrocan chce na tom očividne zarábať.
Koľko sa platí v Izraeli?
Mesačne 370 šekelov, v prepočte osemdesiat eur. Za tento paušál
dostáva pacient podľa potreby 20 až 200 gramov sušených vrcholkov
konope.
Pestujú ich súkromníci?
Áno.
Čo im potom bráni vyhnať cenu nahor a
zvyšovať zisk?
Nemusia to robiť, pretože vypestovať konope je veľmi lacné. Výkupná
cena, o ktorej som hovoril, im pokryje náklady aj primeraný zisk. A liečba
je dostupná chudobným. Tak to má byť. Len neviem, čo sa to dnes stalo, že
všetci myslia na peniaze, aj poisťovne sa vykrúcajú a nechcú platiť za
liečenie. Najlepšie to fungovalo v starej Číne – človek platil
lekárovi, kým bol zdravý. Len čo ochorel, už neplatil nič, ale od lekára
dostal tú najlepšiu starostlivosť.
Česko debatuje o prípade Bushky Bryndovej. Polícia vyšetruje
pacientku, ktorá si na liečbu pestuje konope vo vlastnej záhradke. Poznáte
ten prípad?
Poznám. Je ich viac a bude ich pribúdať, ak cena liečebného konope
neklesne a zaženie pacientov naspäť do ilegality. Napríklad aktivista Dušan
Dvořák pestuje konope pre ostatných za cenu vlastného trestného stíhania.
Je to tvrdohlavý prístup, ale veci pomáha.
Ste vedec, nie aktivista. Patrí sa vám angažovať?
Keď človek starne, zisťuje, že potrebuje iné méty. Aj preto som sa
teraz sústredil na presadenie liečebného konope v Česku. Bolo to na úkor
vedy, na ktorú mám málo času, ale vôbec neľutujem. Pomáhať druhým je
dôležitejšia agenda ako vlastná sláva.
Vo vede s tým problém nie je?
Zatiaľ som problém nemal. Bežne spolupracujeme s políciou. Len nedávno
som v Prahe v obchode kúpil na jedenie lúpané konopné semienka. Sú
výživné a veľmi chutné. A doma v Izraeli mi kolega hovorí – tak to
máš šťastie. Keby ich objavili colníci, tak tu už nepracuješ.
Zdroj:
tech.sme.sk, text: Miloš Krekovič